Ak áno, tak štúdium filozofie je pre Teba to pravé!
„Študovať filozofiu znamená osvojovať si nielen súbor poznatkov, ale aj - a možno najmä - metódu myslenia, ktorá výrazne formuje celú osobnosť človeka. Filozofia nabáda myslieť komplexne a v širších kontextoch, učí hľadať súvislosti, ktoré pri povrchnom pohľade unikajú pozornosti, prispieva k zdravej miere skepticizmu, ku kritickému mysleniu, a tým aj k schopnosti odolávať rôznym manipulačným tlakom. Filozofia učí klásť otázky a vyjadrovať pochybnosti o tom, čo väčšina z tých, ktorí sa s ňou nezblížili, pokladajú za samozrejmé a nespochybniteľné... Uchopiť svet filozoficky znamená pre človeka objaviť v ňom ďalší rozmer, prehĺbiť jeho a zároveň svoje vlastné prežívanie.“
„Filozofia je nástroj. To nie je žiadne ,iba‘, to je skvelá správa. Filozofia je totiž unikátny nástroj: nielen na komplexné pochopenie sveta a jeho nuáns. Učí vás chápať a používať, ako fungujú rôzne chyby myslenia, argumentácie, učí vás rozoznávať rôzne manipulatívne techniky a logické, a ešte častejšie nelogické, pozadie rôznych tvrdení. To vo svete hybridnej vojny, spochybňovania dôkazov a autorít, vo svete informačnej paralýzy, alternatívnych faktov a nástupu populistov a extrémistov je najlepšia výbava, akú vám univerzitné vzdelanie dnes môže dať.“
„Množstvo ľudí si filozofiu stotožňuje so svetonázorom. V skutočnosti je však ako mobil vo vrecku pre naše myslenie – vodidlo, ktoré nám pomáha hľadať súvislosti v zdanlivo nesúvisiacom, kriticky hodnotiť niečo, čo sa považuje za samozrejmé, hľadať argumentačné nedostatky, odkrývať tú časť nášho intelektového ľadovca, ktorá by inak ostala pod hladinou a hlavne sa kriticky pýtať a pýtať… Aj to je dôvod, prečo sa vybaviť vzdelaním v oblasti filozofie a logiky. Každá doba totiž so sebou nepochybne nesie množstvo intelektuálnych, morálnych a spoločenských výziev, ktorým musíme čeliť s otvorenou a vycibrenou mysľou, ktorú nám práve filozofické myslenie pomáha utvárať.“
„Štúdium filozofie považujem za vynikajúcu voľbu pre tých, ktorí chcú pri svojom ďalšom pôsobení pracovať s jazykom. Požiadavka sústredenej práce s textom – pozorného čítania, kritickej reflexie a v neposlednom rade vlastnej kompozičnej praxe, je tým najlepším predpokladom rozvoja vlastného písomného aj ústneho prejavu. Zároveň takáto príprava zásadným spôsobom zintenzívňuje citlivosť na rôzne verbálne kľučky, sofizmy a ďalšie stratégie ohýbania reality, čo je dnes – zvlášť pri profesijnom pôsobení v reklame, vzdelávaní, či médiách – neoceniteľná výbava.“
„Prijali ma na tri vysoké školy, z ktorých len jedna bola humanitného zamerania. Rozhodla som sa pre filozofiu, lebo keď ju miluješ, niet čo riešiť. Túžila som spoznať, ako funguje svet. Pochopiť, čo a prečo sa okolo nás deje. Učiť sa nielen fakty, ale aj premýšľať nad súvislosťami, dôvodmi, protiargumentmi. Nielen počúvať, ale aj diskutovať, pýtať sa a polemizovať. A to sa mi počas môjho štúdia aj podarilo. Veľa vecí som vďaka filozofii preskúmala, mnoho z nich už aj zabudla, ale myslím, že to najdôležitejšie mi zostalo: láska k poznaniu, diskusii a kritickému mysleniu.“
„Filozofia si vyžaduje odvahu. Málokto dokáže spochybňovať to, čo iní považujú za isté a neprísť pritom o rozum. Môže byť únavné žiť s vedomím, že aj také jednoduché tvrdenia ako ‚Myslím, teda som‛ môžu byť chybné. Alebo že môžete byť len mozog v kadi a všetko okolo vás len vaše predstavy. Sotvakto tiež dokáže oceniť také dobré otázky ako: ‚Pre koho objavil Kolumbus Ameriku?‛ Ak vás toto všetko neodradilo, výborne. Filozofia je totiž užitočný pomocník a využijete ju aj na nečakaných miestach. Vitajte vo filozofii. A nezabudnite klásť dobré otázky.“
„Štúdium filozofie (ideálne v kombinácii s niektorým z technických, alebo prírodovedných odborov) mi aj s odstupom času príde ako tá najlepšia intelektuálna príprava do premenlivého pracovného prostredia. Aj z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že konkrétne tvrdé zručnosti sa v prípade potreby dokážete naučiť doma po večeroch, alebo priamo v novej práci. To, čím sa však v očiach zamestnávateľa odlíšite od ostatných kolegov, budú vaše mäkké zručnosti a adaptabilita. Štúdium filozofie, to je taká systematická mentálna gymnastika. Medzi filozofmi a logikmi sa naučíte, ako analyzovať komplexné problémy, ako zvažovať a vyhodnocovať argumenty a ako v nich nájsť slabé miesta. Vo výsledku sa teda naučíte vnímať veci z viacerých pohľadov a myslieť ‚outside the box‛. Apropos, vedeli ste, že medzi absolventov filozofie patria aj ľudia, ktorí stáli pri zrode megaúspešných technologických platforiem ako PayPal, LinkedIn, Flicker, či Slack? Koniec-koncov, veď aj spoluzakladateľ Pygmaliosu je absolventom našej katedry :).“
„Štúdium filozofie považujem za jedno z najlepších rozhodnutí vo svojom živote. Aj keď v tom čase som sa v očiach svojich rodičov rozhodol pre nepraktické voľno-myšlienkárstvo, štúdium mi dalo do života niekoľko kľúčových zručností. Predovšetkým ide o schopnosť myslieť. Až na škole som zistil, že myslenie aj keď sa, nám ľuďom, pripisuje ako určitá samozrejmá vlastnosť, vyžaduje určitý tréning. Život po škole mi ukázal, že nie každý dokáže správne rozumieť či už zadaniam alebo textom, správne určiť kľúčové body, resp. podstatu myšlienky, správnym spôsobom komunikovať poprípade argumentovať. Dnešný svet je akýmsi informačným šprintom a bez dobrého tréningu väčšina ľudí pri tomto šprinte stráca dych. Moja kariéra sa točí okolo podnikania, či už v oblasti gastronómie a obchodu, oblasti vzdelávania či kreatívneho priemyslu. V každej z týchto oblastí som veľakrát cítil ak nie náskok, tak minimálne skvelú prípravu v konkurenčnom zápase. Týmto dobrým tréningom pre mňa bolo štúdium na Katedre filozofie.“
Vyštudovať filozofiu je hlboko praktická investícia do pracovného života. Táto praktickosť sa týka aj povolaní v ústrednej štátnej správe, či v korporátoch, pri ktorých sa zdá, že sú veľmi vzdialené vznešenému teoretizovaniu. Nejednu poradu dokážete uriadiť a nasmerovať do správneho konca, pokiaľ použijete svoj filozofický tréning na pochopenie rôznych pohľadov ekonomického, právneho, a marketingového oddelenia. Samozrejmosťou sa pre Vás stane aj nájdenie zdanlivo neexistujúceho prieniku nesúmerateľných metafyzík na ktorých zamestnanci jednotlivých oddelení nevedomky bazírujú. Filozofické mediátorstvo je potrebné špecificky na Slovensku, teda v spoločnosti, ktorá trpí veľmi nízkou spoločenskou dôverou a hľadanie nekonfliktného riešenia je vysoko cenené.
Pozri sa, ako sa riešia filozofické problémy (PDF)
Zameriava sa na etiku a filozofickú antropológiu. Je poprednou slovenskou odborníčkou na filozofickú koncepciu Teilharda de Chardin.
Zameriava sa na súčasnú americkú filozofiu, predovšetkým pragmatizmus. Prednáša tiež kurzy z filozofie mysle a metafilozofie. Do slovenčiny preložil napríklad Hobbesovho Leviathana.
z Katedry logiky a metodológie vied
Bývalý dlhoročný rektor univerzity je autorom najznámejšej učebnice logiky na Slovensku. Špecializuje sa na logickú sémantiku. Študentov rád potrápi paradoxmi a hádankami. Zaoberá sa tiež uplatnením logiky v práve.
z Katedry logiky a metodológie vied
Je špičkovým logikom. Napísal niekoľko kníh z oblasti sémantiky a pragmatiky. Učí dejiny analytickej filozofie, je mimoriadne plodným prekladateľom a od roku 2019 pôsobí ako dekan Filozofickej fakulty UK.
Je popredným odborníkom na stredovekú filozofiu, predovšetkým J. D. Scota a T. Akvinského. Budúcim učiteľom filozofie tiež prednáša didaktiku.
Jej doménou sú dejiny slovenskej filozofie, najmä v dvadsiatom storočí (Svätopluk Štúr, Igor Hrušovský), ale aj novoveká a francúzska osvietenská filozofia.
Na Slovensku spoluzakladala feministickú filozofiu, v ktorej sa špecializuje na problémy poznania a vedy. Je odborníčkou na epistemológiu, predovšetkým na problematiku skepticizmu a sociálnej zakotvenosti poznania.
Jeho parketou je teória poznania. Špecializuje sa na problematiku skepticizmu, zdôvodnenia a „zdravého rozumu“. Budúcich filozofov trénuje v kritickom, analytickom čítaní.
Zaoberá sa filozofiou dvadsiateho storočia (novokantovstvo, fenomenológia, psychoanalýza), filozofiou matematiky a neskorým Wittgensteinom. Kladie dôraz na analýzu textu a detailné diskusie. V súčasnosti pôsobí ako vedúci Katedry filozofie a dejín filozofie.
Je špecialistom na antickú grécku filozofiu, z ktorej preložil niekoľko diel. Jeho kurzy sú vynikajúcou príležitosťou na dôkladné oboznámenie s gréckou filozofickou terminológiou.
z Katedry logiky a metodológie vied
Jeho špecializáciou sú dejiny logiky a analýza klasických argumentov. K ďalším oblastiam jeho záujmu patrí filozofia času či problematika determinizmu.
z Katedry logiky a metodológie vied
Špecialista na filozofiu vedy, v ktorej aplikuje svoju hlbokú znalosť logiky a logickej sémantiky. Zaoberá sa myšlienkovými experimentmi, teóriami potvrdenia, modelovaním a metodológiou historických disciplín.
z Katedry logiky a metodológie vied
Jeho oblasťou je filozofia a história spoločenských vied. Na žiadnom kurze na Slovensku sa filozofia Karla Marxa nečíta tak detailne, ako na jeho výberových predmetoch.
Pravidelne u nás prednášajú domáci i svetoví odborníci.
Ponúkame Ti možnosť pobytov na zahraničných univerzitách.
Učitelia a ďalší hostia na nich prezentujú najnovšie výsledky svojej práce.
Prihlás svoj príspevok, nacvič si odborné vystúpenie a vyhraj cenu!
Každú chvíľu narazíš na zaujímavé prednášky, diskusie a kultúrne podujatia.
…a občas aj s učiteľmi v legendárnej Umeleckej besede.
na internáte v najväčšom študentskom mestečku v Mlynskej doline.
Vďaka štúdiu filozofie sa z Teba stane univerzálne vzdelaný človek, ktorý sa uplatní všade tam,
Naši absolventi a absolventky sa uplatňujú:
✓ Vyber si z našich študijných programov:
✓ Pošli nám prihlášku:
✓ Absolvuj test všeobecných študijných predpokladov v rámci Národnej porovnávacej skúšky:
Prečítaj si aj bližšie informácie o prijímacom konaní.
Príď sa pozrieť na Deň otvorených dverí v sobotu 25. januára 2025. Radi Ti ukážeme a vysvetlíme, kto sme, čo robíme a čo Ťa u nás čaká.
Chceš, aby sme prišli na Tvoju strednú školu? Povedz svojmu učiteľovi či učiteľke, nech nás zavolá. Prídeme vám predviesť kúsok filozofie :).
| Téma | Prednáša |
|---|---|
| Prečo máme byť morálni? | Prof. M. Chabada |
| Sme prirodzene dobrí alebo zlí? | Prof. M. Chabada |
| Feminizmus a filozofia: o pohlavnej odlišnosti z filozofickej perspektívy | Doc. M. Szapuová |
| Čo je výroková logika? | Doc. V. Marko |
| Prečo bol Sokrates slávny filozof? | Doc. A. Kalaš |
| Na čo je dnes dobrá filozofia | Dr. M. Nuhlíček |
| Pátranie po zmysle života | Dr. M. Nuhlíček |
| Zdravý rozum: návod k použití v časech konspirací a pseudovědy | Dr. F. Tvrdý |
| Prečo je niečo a nie nič? | Doc. A. Greif |
| Feminizmus medzi teóriou a praxou | Mgr. M. Mišičková |
| Čo nenájdete v knihách významných filozofov: ženská perspektíva vo filozofickom myslení | Mgr. M. Mišičková |
| Aké veľké je nekonečno? | Dr. R. Maco |
| Je (každá) pravda relatívna? | Dr. R. Maco |
obsah © KFDF FiF UK v Bratislave